reklama

Kopanec do hlavy

Je krásny letný deň.Spokojný si kráčam po práci na kúpalisko a očakávam, že sa ponorím aspoň na chvíľu do studenej vody a potom ľahnem do trávy pod miernejším podvečerným slnkom. Voda moje očakávania plní, tráva tiež a so zavretými očami relaxujem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po chvíli počujem zúfalé ženské výkriky šíriace sa z odľahlých kríkov na kúpalisku. Pozriem tým smerom a vidím inú ženu, kričiacu na niekoho za tými kríkmi: „Necháš ju!“.

Vtom sa spoza kríkov vyrúti „nabobuľovaný primitív“, chlap už na prvý pohľad násilníckeho typu, skrátka taký Bobuľko. Odbíja ženu. Vstávam, keď vtom Bobuľko zaostrí svoj nič dobrého neveštiaci zrak na mňa so základnou otázkou: „Chceš kopačku do hlavy?“

Jeho otázka ma prekvapuje a radšej si sadám bez slova späť na trávu. Jemu však moja odpoveď zjavne nevyhovuje. Rúti sa zlovestne ku mne a svojou pravačkou mieri na moju hlavu. Zachytávam úder ľavou rukou. Zdá sa, že je kľud. Odchádza do bezpečnej vzdialenosti cca 5 metrov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Líham si, zatváram opäť oči. Dvakrát sa s úľavou nadychujem.

Prásk!

Moja pravá spánková kosť prvý krát cíti, čo je to skutočný kopanec do hlavy, ale okamžite si uvedomujem, čo sa deje, vstávam, vyberám svoj mobilný telefón spod uteráka a súčasne s odchodom k východu stláčam na ňom známe čísla 1 – 5 – 8.

Polícii snahu byť rýchla neupieram. Vediem dvoch strážcov zákona k Bobuľkovi, ktorý vyzerá byť trochu kľudnejší. Ale zdanie klame.

Po krátkej výzve, aby sme predložili doklady na overenie totožnosti, svoje predkladám, ale Bobuľko si je vedomý, že nemusí: „Nemám!“, šteká a rúti sa na policajtov so slovami „On ma napadol!“, ukazujúc na mňa. Odstrkáva policajta a opäť skáče do mňa. Tentoraz sa to končí iba úderom do môjho ramena. Myslím, že tak nevyzerá priateľské potľapkanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Policajt sa ma pýta, či chcem podať trestné oznámenie.

„Áno!“, reagujem bez zaváhania.

„Skúste zohnať svedkov“, doporučuje mi.

Všetci ľudia na kúpalisku okrem jednej ženy na moju otázku, „Ste ochotný niekto svedčiť?“, mlčia.

Tá odvážna mi tichým hlasom hovorí: „Ja by som aj, ale mám malé deti“.

Otáčam sa k davu a hovorím: „Dobre, keď jeho deti budú kopať vaše deti do hláv, potom sa zbadáte“.

Pri východe z kúpaliska čaká policajt. Bez svedkov prichádzam k nemu a pýtam sa: „A kde je ten ...“.

Policajt ma kľudne informuje: „Práve odišiel aj s priateľom nejakým autom preč“.

Moja otázka: „Viete aspoň číslo auta?“

„Nie!“, znie odpoveď a oči mi pomaly vypadávajú z jamôk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Strážna služba kúpaliska ma ukľudňuje: „Ten (myslí tým Bobuľka) tu takto chodí často. Je držiteľom zbrojného pasu na najväčšie kalibre strelných zbraní.“

S úľavou si vydychujem: „Aspoň že sú tie zbrane v správnych rukách!“

Nasleduje trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, výsluch, lekárska prehliadka potvrdzujúca viaceré poranenia, moja sťažnosť na nekompetentný zásah polície.

Výsledok?

Po dvoch rokoch nie je „neznámy“ páchateľ známy a takto znie dych vyrážajúca informácia prezidenta policajného zboru v odpovedi na moju sťažnosť:

 „....príslušníci polície vykonali zásah v súlade so zákonom“.

Ešte teraz počujem ten môj spokojný výdych: „Chvalabohu, polícia je zárukou nášho pokojného spánku!“

Ladislav Černák

Ladislav Černák

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Elektrotechnik, 45 r. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu